Do obývačky sa vrútil ocino s tým, aby som ihneď zavolala vodárov. Čudovala som sa chvíľu, ale nepochybovala som, že ide o naozaj dôležitú záležitosť, keď v takom strese na mňa vyhŕkol túto požiadavku (väčšinou býva pokojný…). Tak som mu v rýchlosti nadiktovala telefónne číslo na vodárov a nasledovala som ho až na záhradu, kde sa malo vysvetliť o čo vlastne ide. Vybehla som pred dom len v papučiach a nestačila som sa diviť. Všade okolo mňa bola voda, tak som sa dopytovala odkiaľ sa vzala. Keďže je náš dom aj spolu so záhradou pod kopčekom, bolo jasné, že priteká na pozemok zvrchu. Ako všetci vieme, voda steká zhora nadol (: Nad našou záhradou sídli šachta a tá bola miestom, kde sa začal príval vody na náš pozemok. Pomyslela som si, že ide o bežnú havarijnú situáciu, kedy po príchode vodárov bude jednoducho vyriešená. Áno, situácia sa nakoniec vyriešila, ale pre mňa celkom zaujímavým spôsobom.
Samozrejme, ešte pred príchodom vodárov sa pri šachte stretli takmer všetci susedia, obývajúci ,,náš“ kopec. Spolu sme sa istú chvíľu pozerali do šachty plnej vody a lamentovali nad tým, ako takáto situácia mohla vôbec nastať. Čakajúc na odborníkov z vodárenskej spoločnosti sme uvažovali nad možnými príčinami zaplnenia šachty vodou.
Naše meditovanie prerušil príchod vodárov-odborníkov. Tí si okamžite po vystúpení z ,,obrandovaného“ auta zapálili cigu a pridali sa k nám a nášmu sledovaniu zaplňovania sa šachty. Po chvíľke sa rozhodli, že bude lepšie, keď zastavia vodu a docielia tak jednoduchšie zistenie závady. Vo väčšine prípadov, keď je nejaké miesto plné vody a je potrebné zbaviť ho tejto vody, použije sa čerpadlo, ktoré odstráni nežiadúcu vodu. Nanešťastie, naši záchranci toto zariadenie v aute plnom zázračných ,,udelátok“ nemali. A voda tiekla a tiekla a zavlažovala našu obschnutú jesennú trávu… A tak sme naďalej, tentokrát aj spolu s vodármi, civeli do šachty a sledovali jemný prúd vody. Z tejto záživnej činnosti nás všetkých vytrhol zvuk auta, v ktorom sa viezol náš drahý susedko (ďakujeme Pali). To bol hrdina – ani sa neprezliekol do pracovného úboru a už v saku a slušných topánkach utekal k nám aj s čerpadlom, vďaka ktorému sa nám podarilo odčerpať vodu z miesta, kde nemala čo robiť.
Naše tešenie sa z čerpadla prerušil ďalší sused, ktorý nutne potreboval, aby vodári na pár minút pustili vodu, pretože s chlapmi pripravovali omietku. ,Ak nepustia vodu, tak mu jeho omietka stvrdne.´ Čo na tom, že sa nám po pozemku plazil prúd šachtovej vody. Na moje veľké prekvapenie boli vodári celkom ochotní vyhovieť susedovej prosbe a vybrali sa vodu pustiť. A tak nám neostávalo iné, ako zasa hľadieť do šachty a sledovať, ako sa znova plní vodou. Po pár minútach sa prílev vody do šachty zastavil, čo bolo jasným znamením, že vodári opäť vodu zastavili. Hor sa teda do ďalšieho odčerpávania vody zo šachty. Koľká radosť nastala, keď bola šachta od vody vyprázdnená. Z čerpadla však niekam táto voda musela odtekať, samozrejme na naše parkovisko, ale to už nebola až taká veľká ,,katastrofa“.
Dôležitejšie bolo, že jeden z vodárov (ktorý mal mimochodom dovolenku a kolega ho vytiahol z krčmy) zistil príčinu našej neutešenej situácie – kameňom úrazu bol odtrhnutý guľový ventil a ten bolo potrebné vymeniť. Hm, ale naši oprávarikovia nemali ani túto súčiastku, bez ktorej by oprava nemohla prebehnúť. Ešte šťastie, že bývame na kopci plnom susedov a tí zas majú plné pivnice a špajze rôznych vecí a medzi nimi sa našiel aj guľový ventil. Áno, prišli sme do očakávaného finále a spoločnými silami sme sa dopracovali k oprave ventilu, namojveru táto akcia ani netrvala dlho – dve hodinky – ale spôsob, akým prebiehala bol pre mňa naozaj zaujímavou skúsenosťou.